1.príbeh
Čakala som ráno na zastávke autobusu po nočnej službe v Domove dôchodcov…-bola som vyčerpaná,nevyspatá…Ale najhoršie bolo to smutno,žiaľ-čo nám zomrel syn…
Na ulici nebolo veľa ľudí a tak ma zaujala matka so synom.Prišli od neďalekých činžákov a ešte cestou prezerali okolie a smetné nádoby…Boli zanedbaní,zúbožení…a teraz prišli čakať autobus domov na dedinu-odkiaľ zavčasu ráno
pricestovali.
Srdce sa mi zovrelo ešte väčšmi…nad ich bezmocnosťou…
Ja sama mám veľké trápenie,ale mám prácu a z toho peniaze.
Podvedomie mi povedalo:Dám im 10 Eur,..
Rozum hovoril:To je veľa-moja rodina má len tak akurát…,dám menej…
Podvedomie povedalo:Veď dostávam každý mesiac výplatu…a niekedy miniem ani nerozmýšľam na čo.
Vybrala som peňaženku a podala som 10 Eur.matke so slovami:Kúpte niečo chlapcovi…
Bola prekvapená a bankovku rýchlo schovala do vrecka a potom sa mi až prihovorila…Pokiaľ mi prišiel autobus,trochu sme sa porozprávali a poďakovala sa mi.Ja som nastúpila a oni čakali na svoj…
2.príbeh
Išli sme s manželom nakúpiť potraviny.Boli sme veľmi rozladení a sklamaní,pretože sme práve prišli z policajnej stanice,kde druhý syn dostal pokutu 300 Eur…
Finančne sme na tom už zle,pretože som musela nechať prácu kvôli chorobe…a moji chlapi sú teraz nezamestnaní…
Nákup v Markete bol smutný,až nám bolo stále do plaču…kvôli peniazom…
Pri východe sa k nám začala tlačiť mladá žobráčka a neodbytne pýtala peniaze.
Asi tri krát som jej slušne povedala:Prepáčte,ale nemôžem…
Ale ona sa na mňa stále nepríjemne tlačila a to isté opakovala.
Tak som jej povedala:Nemôžem Vám dať!Dostali sme práve 300 Eur. pokutu od polície.
Tak ju to prekvapilo-až odskočila a opýtala sa prečo.
No…lebo syn išiel na Stele bez vodičského preukazu…
A vtedy som už začala nahlas plakať…prišlo mi ľúto…že sa musím posťažovať a zdôveriť druhému núdznemu…
Ona zostala trochu dezorientovaná pred vchodom do Marketu a my sme išli svojou cestou…