Pišta báči pochádzal z neďalekej dediny.Navštevoval ho syn s manželkou a vnučka.Bol ešte aj po 80-tke čiperný a galantný.Z jeho rozprávania,bol aj v dedine „veľkým kohútom“.My ženy to vycítime a vedel nás obdariť čokoládkou.
Bola v Domove babka až z druhého konca republiky.Zo žien si nejako nenašla priateľku,ale s Pišta báčim radi sedeli na lavičke na chodbe a rozprávali sa.
Vdovec z juhu a vdova z východu.On taký „kohút“a ona ako „mačička“.Bola k nemu milá až prítulná.A tak sa hladkali po rukách.ona sa k nemu túlila.Stal sa z nich zamilovaný pár.Bolo to milé,dojemné…až romantické…
„Mačička“postupne slabla a zostala ležať.Pišta báči ju chodil navštevovať na izbu a tam sa ešte rozprávali.
Neskôr zostával ležať na posteli aj on a nechodil z izby.
Až keď sme mu oznámili,že pani…zomrela,vtedy prišiel do dverí svojej izby a odtiaľ cez celú chodbu pozeral,ako ju odnáša pohrebná služba.
A sa s ňou v duchu lúčil…
Odvtedy sa už s nikým s obyvateľov nerozprával a bol stále zamyslený…
A jej syn ešte dlho,dlho…posielal pohľadnice personálu k sviatkom…