Bol jeden – Poľnohospodár,ktorý vedel dopestovať obilie a práca mu zaberala veľa času.
Bol druhý – Pekár,ktorý sa mu ponúkol:Ja mám čas a keď mi dodáš obilie,budem ti piecť chlieb a ty sa môžeš venovať svojej práci.Tak aj urobili.Poľnohospodár doniesol obilie,Pekár upiekol veľký peceň chleba.Čerstvý chlieb mu voňal a tak si povedal:Zjem z neho,veď som pracoval.Chlieb bol chutný,chrumkavý a tak zjedol väčší kus.Zavoňalo aj jeho rodine,tak im tiež rozdelil.Poľnohospodár mal veľa práce a tak si po chlieb prišiel až na druhý deň.Zostal mu len kúsok zoschnutého chleba
Hovorí:Ale veď to je málo.Budem hladný a aj moja rodina.
A Pekár mu na to:Mám na to právo,zjesť z toho chleba a aj moja rodina je hladná.Prines ďalšie obilie a čím viac donesieš,tým viac chlebov upečiem.A ty aj tvoja rodina neumrie od hladu,dostaneš kúsok z každého pecňa.
Poľnohospodár išiel pracovať,aby mal dostatok obilia a mohol ho zaniesť Pekárovi.
A…- spomínal si,keď mal menej obilia,ako teraz a sám si piekol chlieb a mal ho čerstvý,chutný,chrumkavý…a celý peceň…a bol šťastný a aj jeho rodina.