ikaova.pravda.sk

Veľmi som dúfala,že pri liečbe si nejako uchovám svoje vlasy.
Je to zaujímavý paradox,že mi vybrali kus z tela,ale mňa viac trápila strata vlasov.Asi sa darmo nehovorí,že vlasy sú korunou ženskej krásy.
Čítala som časopisy,surfovala na internete a našla som jedno riešenie…
Vraj,ak sa na hlavu dávajú studené/až ľadové/obklady,nemusia vlasy po chemoterapii vypadávať.
S veľkou nádejou som sa na to opýtala svojej onko-lekárky.
Príjemným hlasom a s úsmevom mi /rezolútne/ povedala:“To nie je pravda.Vlasy vám vypadajú,ale veď znovu narastú!“
Mám fantastickú pani doktorku.Pamätám sa,keď som k nej prišla prvý krát sa zahlásiť na onkologickú ambulanciu.Bola som zlomená troska a ona ma so širokým úsmevom uviedla do ordinácie a väčšinou sa usmievala.Vtedy mi to bolo veľmi podozrivé.No ona je stále taká – usmievavá so žiariacimi očami – a je to príjemné.
Takže,vlasy mi zákonite vypadávali-bola jar a začínalo leto.Musela som sa rozhodovať medzi nosením šatky alebo parochni.Nebolo to ľahké.Vznikol vo mne rozpor:
Holohlavosť zakrývať šatkou – všetci budú vidieť na prvý pohľad,že mám rakovinu,šatka to naznačí,ale nebudem klamať okolie ani seba a môjmu presvedčeniu to bolo bližšie.
Holohlavosť zakryť parochňou – o tom som sa radila so svojou mamou a mojou sestrou a oni ma prehovárali za parochňu,-ale zdalo sa mi to klamanie seba aj iných.
Akoby sa nič nedialo,akoby som nebola chorá.Rozpor je v tom,že keď idem medzi ľudí,budem signalizovať-som vážne chorá,alebo budem signalizovať-nič sa nedeje.Taká kamufláž – to je parochňa!
Rozhodla som sa po dlhšom váhaní pre parochňu.Aj keď je to dosť drahá záležitosť /od 140 Eur.hore a poisťovňa preplatí 20-30 Eur./,ale mamka mi ju preplatila,že k meninám aj narodeninám.
Kupovali sme ju spolu s mojou dcérkou,mojou sestrou a som im za to vďačná.Vyskúšali sme ich viac druhov
a predavačka v kaderníctve bola veľmi príjemná,milá a trpezlivá.
Prvá bola jednofarebná,aj sa na prvý pohľad podobala mojim vlasom,ale pripadala ako heľma na hlave,až mi to bolo smiešne.V inej,tak do šediva som vyzerala o dvadsať rokov staršia a viac chorá.Páčila sa mi blond s moderným strihom,aj mi pristala,ale ja som nikdy nemala blond vlasy. Nakoniec sme vybrali moderný,melírovaný účes,ktorý mi naozaj pristane.
Ďalšie udalosti ukázali,že som sa rozhodla dobre.Netrvalo dlho a na papochňu som si zvykla.Takže,keď som niekde išla,neznámi sa neotáčali,ako keby som mala šatku a možno len preto,že som mala pekný účes-ako práve od kaderníčky.Známi mi všetci hovorili,ako dobre vyzerám.Je to dobrý pocit,keď vás ľudia nemusia ľutovať a sami sa potešia,že nie je to až také zlé so mnou.
Aj keď to bola kamufláž,urobila som to,pre dobrý pocit sebe aj iným.
Mám svoju parochňu rada.Keď mi dorastú vlasy,ukážem ju kaderníčke,aby mi urobila presne taký účes-pristane mi.