ikaova.pravda.sk

,,,ale každý to prežíva určite inak…

Nikam sa neponáhľam,pretože „žijem zadržanú smrť „.Aký by to malo význam niekde sa ponáhľať,naháňať sa za niečím.Už som sa ponaháňala doteraz dosť.Kde som sa dostala?-Liečim sa na rakovinu! A tu sa začne pre človeka rekapitulácia života.Vidí všetko inými očami.Určite,získavanie prostriedkov na živobytie nie je ľahké.Aj ja som si toho užila dosť.Robila som prácu detskej sestry v nemocnici,porodila tri deti/bola na materských dovolenkách/.Po revolúcii bolo zrušené moje predchádzajúce pracovisko/detské jasle/, tak som sa dostala na Úrad práce ako nezamestnaná.Tam som si urobila rekvalifikačný kurz a začali sme s manželom samostatne podnikať.Keď boli deti odrastené,rozhodla som sa znovu ísť do práce na smeny v Domove dôchodcov a sociálnych služieb.Tam som cestovaním za prácou ťahala desať rokov a potom to prišlo.Zlom v živote.Mám rakovinu.Už sa neponáhľam.Zarátalo sa mi 32 odpracovaných rokov a schválili mi 50% invalidný dôchodok 141 Eur.

„Tak,moja a teraz si rob čo chceš!“ – si hovorím.

Prišla som na to,že keď človek hovorí,alebo si len myslí:“Neviem si to predstaviť,že by som…/napr.mala rakovinu/“ -tak život mu to dá skúsiť:“Aby si si to vedel predstaviť a zažiť! “
Ani v najhoršom sne sa mi nesnívalo,že dostanem rakovinu.Je to také neuveriteľné,akoby to nebola skutočnosť.Možno aj preto,že udalosti išli veľmi rýchlo za sebou.
Odkedy som si našla príznaky,išla na potrebné vyšetrenia-kde sa to potvrdilo,doktorka mi dohodla termín operácie,absolvovala predoperačné vyšetrenia a bola som operovaná,prešli len tri týždne.
Potom je obdobie,asi jeden mesiac,keď sa čaká na výsledky z tkaniva nádoru a na dobré zahojenie rany po operácii,aby sa mohlo začať s onkologickou liečbou.
Táto liečba závisí od výsledkov vyšetrení,podľa ktorých lekár určí,aká bude.Takže každý pacient môže mať inú liečebnú kúru.Ja som mala chemoterapiu infúziami v trojtýždňových cykloch 4x.Môže byť aj liečba ožarovaním,tú som nemala.Užívam tabletky dlhodobo.

Vedľajšie účinky chemoterapie.
Pri chemoterapii mi infúziou podávali aj červenú tekutinu,ktorá má za úlohu zabíjať bunky/choré,ale aj zdravé/.

Sestrička prišla so slovami:“A teraz dáme malinovku.“ – No.musíte sa aspoň pousmiať!

Tri týždne po…som mala pravidelne sa opakujúce príznaky:

Prvý týždeň sa to sústredilo na žalúdok.
Vďaka trom veľmi silným tabletkám boli prvé tri dni znesiteľnejšie.Napriek tomu som sa nevyhla silnému pocitu pokazeného žalúdka a nauzey-pocitu na vracanie.
Ja mám v tomto svoju zásadu:“Čo ide dovnútra,von nevyjde tou istou cestou,“ – čiže neznášam zvracať.
A,vybojovala som to-neporušila som svoju zásadu-napchávala som sa len kukuričnými chrumkami.

Druhý týždeň sa to dalo na črevá.
Sú dve možnosti:máte to na riedko,alebo na tvrdo.Mne na tvrdo pomáhal jogurt.

Tretí týždeň to „zaútočilo“ na hlavu.
Nepríjemná bola silná a vytrvalá bolesť hlavy,ale oveľa nepríjemnejšie bolo vypadávanie vlasov-až holohlavosť.Znamenalo to,/mala som polodlhé vlasy/že prejsť si prstami vo vlasoch-zostali mi v ruke.Vlasy začínali byť popadané všade po byte,tak som sa rozhodla dať manželovi ostrihať dohola.
Keď som sa mojej mame prvý krát ukázala holohlavá,povedala:“Jáj,taká si,ako keď si bola bábätko!“Potešilo ma to,pretože sa mi tým vrátilo detstvo – v mojich 50-tych rokoch.

Samozrejme som sa snažila dodržiavať liečbu a pokyny lekára.Ja som nad alternatívnou liečbou neuvažovala.Kontrolné výsledky vyšetrení som mala dobré a liečbe som dôverovala.Teraz chodím každé tri mesiace na kontrolu do onkologickej ambulancie a beriem 1 tabletku každý deň/asi budem 5 rokov/.